K zamysleniu: Tosun, Dominancia, Lookman

Šírenie alternatívnych názorov je dobré. Minimálne pre tento web. Či však sú alternatívne, to sa dozvieme až v komentároch pod týmto, dúfam že zmysluplným textom. Ubíjajúca remíza totiž vie donútiť fanúšika k všeličomu. Najmä, ak má k dispozícii prostriedky ako ja.

Run, Forrest, Run!

Allardyce mal pravdepodobne pravdu. Turecký útočník bol minulú zimu tým najlepším, čo sme mohli do prvej línie zohnať. Gólový prínos bol nezanedbateľný a investícia sa zdala oprávnená. Lenže vtedajšie podmienky boli odlišné. Iný manažér, iný mrav. Nakopávanie lopty verzus rýchle kombinácie/protiútoky. Už teraz je jasné, čo z toho vymrelo a prečo. Vymrie aj kariéra číslu 14? Možno čoskoro, ale len v Goodison Parku. V našich interných kruhoch máme dokonca stále platnú stávku o jeho gólovom prínose. Na začiatku sa zdalo, že to bude len otázkou jeho schopností, avšak ako vyznieva prvá polovica sezóny, bude to skôr otázka jeho prispôsobenia.

Osobne si myslím, že on tie schopnosti na to má, avšak ak sa neprispôsobí, nebude mať priestor na ich demonštráciu. A to je dobre. Blatantný nedostatok rýchlosti jedného jedinca nemôže brzdiť celý tím. Rovnako ako jedna lastovička leto nerobí. Nie je to tak dávno, čo sme mali podobný  prípad v podobe  Nikicu Jelaviča. Raketový nástup striedala dlhotrvajúca mizéria. Samozrejme, nie sú to na vlas rovnaké príbehy, ale začiatok a koniec môžu mať spoločný. Pre spoločné dobro dúfajme, že nie. Pretože v jeho veku na prispôsobenie už môže byť neskoro. A naopak to už v Evertone tiež nefunguje.

No need for dominance or happy day for Magpies

Betón. Nemám to rád, nikto to nemá rád. Ale akceptujem ho. Aj to je futbal, aj to je umenie. Každá minca má dve strany. Ide o to, ako docieliť, aby každý jej hod znamenal výhru, bez ohľadu na voľbu, ktorá je v tomto prípade na súperovi. Marco Silva vie byť lišiak. Už to niekoľkokrát vo svojej kariére to dokázal a ja stále čakám, kedy sa naplno predvedie aj u nás. V Hull City alebo vo Watforde zrejme nemal prostriedky na to, aby jeho zverenci vedeli dominovať v takej miere, ako to vie Everton, hoci len vo forme držania lopty, dnes významnom asi len na papieri. Tým pádom jeho mužstvá predvádzali tomu zodpovedajúci štýl hry, protiútoky.

U nás sa tento užitočný prvok zatiaľ praktizuje len na ihriskách súperov, s celkom úctyhodným efektom u každej skupiny oponentov. Avšak na Starej Dáme sa hrá inak. A je to pochopiteľné. Diváci ocenia, keď je ich klub alfa samec na ihrisku. Manažér nám to dokonca prisľúbil. Chcel aby všetci ťahali za jeden povraz, tím na trávniku a publikum v hľadisku. Nech je cítiť pozitívne prepojenie. Poviem vám však, čo stmelí tieto dve frakcie ešte viac, než akýkoľvek silný herný prejav. Sú to víťazstvá. Preto ak sa chceme vyhnúť podobným sklamaniam ako pri poslednom zápase, čo tak prenechať iniciatívu naivnému súperovi, nech si my môžeme v tichosti hovieť zákernosti „bleskovej vojny“? Raz za čas treba vyjsť zo svojej komfortnej zóny dominancie.

Keep him in

Nikto sa nikdy nezlepšil tým, že sedel na lavičke. Ak to funguje v zahraničí, či nebodaj v susedných kluboch, musí aj u nás. Chce to len dôveru, venovať čas a úsilie, v neposlednom rade aj ochotu spoločne preskákať komplikácie, či iné nelichotivé zákutia, ktoré sprevádzajú výchovu takého talentu, akým je Lookman. Na status porovnateľný, povedzme s Leroyom Saném. Rozdiel medzi týmito dvoma mladíkmi je markantný. Kým jeden z nich odohral už pár sezón ako plnohodnotný hráč v Bundeslige a Premier League, druhý má problém dostať na trávniku 90 minút mesačne. Zarážajúci však je fakt, že vekovo ich delí len jeden rok a talentom disponujú, odvážne si dovolím tvrdiť, na rovnako. Áno, posledný zápas mu extra nevyšiel, ale ak máme mať rovnaký meter pre všetkých, mali by sme mu dopriať rovnaký luxus série zápasov za sebou, ktorý majú k dispozícii starší a vyzretejší harcovníci. Vyplatí sa to. Ak aj nie dnes, v budúcnosti určite. Ešte stále má dosť času, aby dohnal to, čo inde supertalenty získajú ako samozrejmosť. Lebo to on je. Supertalent.