Brandsova prestupová politika

05/04/2019 8 Od BlueBlooded

Tento týždeň sa konal v Londýne Football Innovation Summit a nemohol na ňom chýbať ani náš DoF. Prezradil veľa zaujímavých skutočností, v tomto článku konkrétne o klubovej náborovej stratégii.

„Nikdy by som nepriviedol hráča, ktorého tréner nehľadá alebo s ním nechce pracovať. Rovnako tak ani v opačnej situácii. Ak sa Marcovi páči hráč, ale ja si nemyslím, že by zapadol do filozofie klubu alebo nie je správna voľba. Či už kvôli veku, prípadne niečomu inému, jednoducho sa musíme zhodnúť obaja.“

Všetci máme čerstvo v pamäti nemilé vytriezvenie z predchádzajúceho režimu, (ne)vedeného Koemanom a Walshom. Šokujúce zistenia o totálnej nekoherentnosti spolupráce týchto dvoch pánov nám dovolili spamätať sa z opantania monetárnej rozhadzovačnosti. Tá Everton v posledných rokoch nikam nedoviedla.

Preto tieto slová, veľmi často opakované a snúbené s doterajšími činmi, pôsobia ako balzam na dušu aj rozum. Jednotná a jasná cesta, ktorá môže časom priniesť evidentnejšie výsledky, ako utratených 150 miliónov za jedno prestupové okno. Tie teraz pôsobia viac ako bremeno, než prospech.

„Manažéra používam v procese vyjednávania, pretože je dôležité, aby s ním daný hráč ešte predtým hovoril. Napokon, bude s ním pracovať každý deň, takže bude musieť byť medzi nimi nejaký vzťah.“

Už niekoľkokrát sme v našich článkoch spomínali, aký je Silva dobrý v presviedčaní hráčov. Bol to on, kto dostal Richarlisona do Watfordu a následne na Goodison Park. Rovnako vplyvný sa ukázal aj pri Dignem, a Bernard s Minom taktiež vyzdvihujú jeho úlohu v skompletizovaní ich prestupov.

Spôsob, akým podáva a napokon predáva klub, jeho a vlastnú víziu, je podľa všetkého jedinečný. O to viac, že ochota podriadiť sa systému nad ním mu nechýba. Ako sám povedal prednedávnom, „biznis“ pri prestupe nie je jeho práca. To majú na starosti iní.

„Veľa práce odvádzajú skauti. Sú naozaj zapojení a preto neznášam, keď spravia veľa dobrej roboty a klub aj tak nakoniec privedie hráča, ktorého sme nikdy nevideli, ale manažér ho pozná, nebodaj ho priviedol agent. To sa nestane.“

Za čias Davida Moyesa by toto bolo nereálne. Aj kvôli finančnej situácii, aj kvôli systému, ktorý fungoval a bol založený práve na Škótovi. Jeho drina pri vyberaní a posudzovaní hráčov, kde záležalo na charaktere a ochote odovzdať vždy všetko, sa v tej dobe vyplácala.

Teraz však ide o fungovanie zo zadnými dvierkami. Ak sa zmení tréner, nemala by sa zmeniť aj celá kabína. Hľadači talentov a ľudia, ktorí majú na starosti analýzy výkonov, pripravujú zoznam hráčov, ktorý vyhovuje nielen manažérovi, ale aj klubu a jeho filozofii.

„Hráči, ktorých sme doviedli minulé leto, mali  pod 25 rokov. Nechceme investovať veľké peniaze do starších. Everton tiež musí  predávať, takže je potrebné investovať do mladších, potenciálne výnosnejších do budúcna. A to bol prípad minulého leta. Digne mal 24, Mina 23 a Richarlison 21. Pozeráme sa teda do vekovej kategórie 20-25/26 rokov.“

Ak mal niekto pochybnosti pri kúpe Sigurdssona, mal ich oprávnene. Megalomanská kúpa vtedy čoskoro 28 ročného špílmachra sa teraz javí ako veľmi nepremyslená, keďže klub vtedy disponoval, respektíve dokúpil hneď niekoľko záložníkov na pozíciu čísla 10.

Ak zvážime, že v septembri tohto roku oslávi okrúhle 30. narodeniny, neviem si celkom dobre predstaviť potenciálneho záujemcu a jeho odkupnú hodnotu v prípade, že sa nám začne javiť nadbytočný. Takáto situácia by však s iným hráčom v budúcnosti nastať nemala.

„Digne, ako 24 ročný, chcel hrávať pravidelne každý týždeň a to bolo v Barcelone nemožné. Čiže veľmi rád prišiel  hrať do Premier League za Everton. Teraz je jeden z najlepších ľavých obrancov v Anglicku. Aj toto je príklad, ako budeme postupovať pri hľadaní nových hráčov.“

Nie je jednoduché presadiť sa obrovskej konkurencii klubov ako Barcelona alebo PSG. Aj keď máte dostatok talentu a tvrdo makáte. Niekedy sa musíte zmieriť so situáciou, že ste len číslo v poradí. A keď sa s tým rozhodnete niečo spraviť, príde s ponukou Everton.

Takýto reštart kariéry môžu Toffees ponúknuť viacerým a ak ste si nevšimli, už sa tak deje. Rovnaký príbeh zdieľa Gomes s Minom, rovnako tak Zouma. Ten reprezentuje ďalšiu skupinu, ktorá sa nevie vymaniť z neustáleho konkurzu talentov v bohatých a úspešných kluboch Top 6.

„Je tam veľa tlaku a veľa dobrých hráčov, ktorí to majú ťažké, keď sa snažia presadiť, povedzme v Manchesteri City. Ross Barkley bol superhviezda v Evertone, ale v Chelsea nie vždy hráva, takže to nám niekedy môže poskytnúť výhodu. Môžeme sa sústrediť tým pádom na istú vekovú skupinu, ktorej môžeme ukázať konkrétnu cestu, ako sa presadiť. Vtedy je dôležité mať trénera, schopného ich rozvíjať a v tom je Marco naozaj dobrý.“

Keď sa vydal Everton cestou väčších platov, jedinej možnej alternatívy v súboji o lepších futbalistov, narazil na kameň neudržateľnosti. Na ňom sa potkli už mnohí a dopadli podstatne horšie. Lenže čas hrá v náš prím. Stihli sme si to uvedomiť a spejeme k náprave.

Kde ostatní prezentujú európsky futbal a masívne výplatné pásky, my sa snažíme osloviť ponúknutím šance. Nie každému stačí zohrievať lavičku a zarábať. Mnoho mladých talentov, s nižšími platmi, drieme v akadémiách a nevidia cestu do prvého tímu. Teraz je na nás, osloviť ich.

Toto leto bude teda kľúčové. Ešte podstatnejšie ako to prvé. Aj výsledkovo, aj ozdravne. Klub musí skresať horibilných 145 miliónov libier, ktoré ročne vypláca mužstvu za priemerné výsledky. S tým musí byť koniec a Marcel Brands je človek, poverený touto úlohou.