Silva o vlastnej taktike

Náš portugalský manažér nedávno poskytol rozhovor pre Sport TV v jeho domovine. V ňom okrem iného prezradil, aké princípy mu pomohli získať prácu v Evertone.

Marcova kariéra na ostrovoch začala veľkou výzvou v podobe Tigrov na dne tabuľky. Nikto neveril, že by sa pomerne neznámemu zahraničnému manažérovi podarilo zachrániť v lige jeden z najslabších celkov. A nikto sa ani nemýlil. Hull City naozaj zostúpilo, no cestou nižšie sa poriadne bilo a ostalo tak verné svojej prezývke.

„V Hulle sme mali štyri mesiace na to, aby sme nejakým spôsobom zapôsobili. To sa dá dosiahnuť jedine výsledkami. Prirodzene, že som vedel pri podpise o problémoch, ktoré klub má. Ale keď na druhý deň v práci za vami prídu dvaja najlepší hráči v klube, a hovoria vám, že chcú odísť, musíte sa na trhu okamžite začať rozhodovať. A to aj počas plynutia zápasov, ktoré idú za sebou každé dva alebo tri dni.“

Nestáva sa často, aby sa kluby obracali v polovici sezóny na manažérov bez skúseností z anglického prostredia, s úlohou takmer nemožnej záchrany. Na takéto práce sú zväčša povolávaní domáci vyslúžilí matadory. O jednom, nedávno pôsobiacom na Merseyside, by vedeli rozprávať aj naši fanúšikovia. Doba temna, vraví sa.

„Mohol som prísť do klubu, hlboko brániť s desiatimi každý zápas. Ale to je niečo, čo odmietam robiť. Hoci možno by sa mi pošťastilo. Avšak, ak by to aj viedlo k záchrane klubu v lige, trh by pre mňa ako manažéra nebol vôbec rovnaký. A to isté platí aj o hráčoch. Tí by sa nerozvinuli, tak ako sa im to podarilo a nedostalo by sa im takých prestupov. Samozrejme, že nemôžete hrať proti City a nepristúpiť k tomu zápasu realisticky z taktického hľadiska. No taktiež nikdy nesmiete zradiť svoju identitu ako manažér, a princípy, ktoré ste si zidealizovali v tréningoch.“

Marco svojím zásadám naozaj ostáva verný. Na KC Stadium ho nezlomili ani spomínané odchody Snodgrassa do West Hamu United, ani Jakea Livermorea do West Bromwichu Albion. A hráči, ktorí z toho profitovali? Zmieňoval sa o Harrym Maguireovi a Andym Robertsonovi. Dvojica ostrovanov, za ktorých by sa momentálne v kľude vypýtalo i 200 miliónov libier.

Otázka znie, koľko hráčov bude z jeho presvedčenia profitovať u nás? Komu sadne jeho preferovaná formácia 4-2-3-1 a kto sa vyprofiluje na ďalšieho ťahúňa tímu? Prispôsobí sa niekto jeho špecifickým požiadavkám, alebo budú musieť prísť noví hráči podľa jeho chuti? To všetko sa naplno uvidí v jeho druhej sezóne.

„Moje nápady a prístupy ostali prevažne rovnaké. Keď sa pozriete na moju formáciu 4-3-2-1 a v nej rolu čísla desať, vidíte tam Evandra v Estorile, potom Joãa Maria v Sportingu a Fortounisa v Olympiakose. Každý z nich mal vtedy svoju najlepšiu sezónu a začal skórovať ako nikdy predtým. A to isté sa teraz deje so Sigurdssonom, ktorý práve prežil svoju najplodnejšiu sezónu Premier League.“

Čísla nepustia. Jednoduchá a exaktná veda. Gylfi patril v tíme k najlepším. V skórovaní, v asistenciách, v strieľaní na bránku či vo vytváraní šancí. Dokáže ho niekto emulovať? Prípadne nahradiť a poskytnúť tak Silvovi ďalšiu alternatívu? Profitoval by z toho len a len Everton.

„Na hranie tohto systému potrebujete niekoho so špecifickými schopnosťami na pozícii ofenzívneho záložníka. Pritom systém samotný nie je rigidný. V minulosti som k zápasom pristupoval aj vo formáciách s tromi obrancami a fungovalo to, ak som mal k dispozícii krajných ofenzívnych obrancov so správnym profilom a dostatočne dobrých stopérov na to. Je to systém, ktorý si síce vyžaduje veľa prípravy, ale páči sa mi, koľko útočnej voľnosti poskytuje a koľko hráčov vám umožní mať medzi líniami.“

Princíp v hre medzi líniami spočíva v tom, že hráč, nachádzajúci sa v tejto pozícii, nie je nikým bránený. Súper teda za účelom zmeniť tento stav musí porušiť svoje rozostavenie a nechať tak medzeru vo svojej línii, ktorú sa následne snaží využiť útočiaci tím vo svoj prospech.

„Preferujem používať dva typy krídelníkov. Jedného viac vertikálneho, ktorý sa rád pohybuje blízko pokutového územia, a druhého na opačnej strane, ktorý dokáže obsadiť viac stred poľa, bližšie k číslu desať a využívať tak práve tie priestory medzi líniami častejšie. Ofenzívni krajní obrancovia potom zabezpečujú dostatočné roztiahnutie hry. Počas rozohrávky rád vsádzam na vytváranie štvorca medzi strednými záložníkmi a stopérmi. Potom, podľa stratégie a konkrétneho zápasu môžem meniť isté veci.“

Tento popis presne sedí na Richarlisona a Bernarda, dve veľmi úspešné posily minulého leta, ktoré sa vynikajúco adaptovali a zapasovali do stroja, ktorý na jar žal úspechy. Určite treba spomenúť aj Digneho. Francúzsky obranca sa rovnako našiel a to isté platí o mnohých ďalších hráčoch. Nuž, dokáže Silva dostať z aktuálneho kádra viac? Preukáže schopnosť sa vynájsť a inovovať vlastné techniky, ktoré by prelomili neviditeľný strop, za ktorým sa uzurpuje najlepších šesť tímov? Do diskusie priatelia…

(foto zdroj: evetonfc.com)