Calvert-Lewin chce splatiť dôveru

Mladý útočník nedávno priznal, že nové číslo deväť na jeho drese je preňho doslova splneným snom, ale čo všetko sa skrýva za prijatím takej dávky zodpovednosti?

V marci tohto roka Marcel Brands prehlásil, že máme dobré mužstvo, avšak je si vedomý, že fanúšikovia prahnú po útočníkovi, ktorý by nastrieľal dvadsať gólov za sezónu. Ale podľa neho môžeme ďakovať šťastene, že Everton má hráčov s obrovským potenciálom, ktorí majú len dvadsaťjeden rokov. Myslel tým menovite Dominica, Richarlisona a aj Ademolu Lookmana.

A ak by ste boli jedným z tých hráčov, určite by vám odpadol kameň zo srdca a cítili by ste niečo ako svedomie. Robím všetko preto, aby som si zaslúžil takéto odvážne slová? Brands pokračoval a neochvejne sa postavil do role ochrancu mladých talentov. Nielen slovami, i činmi cez toto prestupové obdobie, keď miesto hviezdy priviedol ďalší mladý talent.

„Je to obrovská dôvera, ktorú do mňa klub vložil a neskutočné povzbudenie sebavedomia. Preto to beriem tak, že im chcem dokázať správnosť tohto rozhodnutia a oplatiť im ho dobrými výkonmi a gólmi. Aj preto tvrdo trénujem každý deň. V Premier League máte vždy konkurenciu, plne som očakával teda, že klub privedie nových hráčov. Na moju pozíciu alebo inde. Nemôžete si naivne myslieť, že sa tak nestane.“

Veruže tak, nikto si nemôže dovoliť zaspať na vavrínoch. Keď mal Everton za sebou len dve úvodné kolá, už sa medzi fanúšikmi spomínala výmena personálu na hrote. Práve v útoku momentálne panuje najväčší skepticizmus. A hoci v poslednom pohárovom aj ligovom zápase sme boli svedkami veľkej nádielky v podaní Karameliek, neboli to hrotoví útočníci, kto sa o góly postaral.

„Manažér odo mňa stále požaduje to isté. Konzistenciu. Stabilne dobré výkony a pokračovanie v tom, čo som úspešne robil minulú sezónu – podržanie hry, rozťahovanie obrany a zachovanie si svojho prirodzeného herného prejavu, ktorý sa stotožňuje so spôsobom, akým hráme. Som si istý, že chce aby som pridal viac gólov, rovnako tak ja, takže mi vypichol niekoľko detailov, ktoré mi v tom majú pomôcť. Verím, že keď si začneme v útoku toho vytvárať viac, začneme mi to tam padať.“

Mladý Angličan má pravdu. Everton zatiaľ túto sezónu neoplýval veľkou dávkou tvorivosti a prejavilo sa to aj na potencii útoku. A keď viazne dodávka sľubných príležitostí k cípu vašej útočnej hry, je úplne jedno, kto má túto neľahkú úlohu na starosti. Preto treba odmeniť aj fakt obetovania sa pre tím.

„Je to často frustrujúce, keď dáte do toho všetko a nie vždy zliznete odmenu. Ale podstatné je odísť z ihriska s tromi bodmi, tak ako proti Watfordu. Nedá sa vždy streliť gól, alebo áno? Verím však, že sa ešte zlepším, pretože som už sa cítim viac fit a silnejší. Myslím, že musím len robiť to, čo doteraz, hrať vlastnú hru a mať na zreteli len seba. Snažiť sa vždy na tréningu a pokúšať sa zapadnúť do systému.“

Zapadnúť do Silvovho systému nie je ľahká úloha. Mohol by o tom rozprávať aj turecký reprezentačný útočník Tosun. Ten nie a nie si nájsť cestu do základnej zostavy aj napriek tomu, že disponuje väčšími skúsenosťami a aj schopnosťami pred bránou, než Calvert-Lewin. Ten na svoj seniorský debut za Anglicko ešte len čaká a Silva v ňom už teraz vidí niečo viac. Inak by mu nevenoval toľko času a pozornosti.

„Veľa som nevedel o útočníkoch, ktorých mal predtým, okrem Deeneyho z Watfordu samozrejme. Ale štýl, akým hráme mne osobne vyhovuje. Musíte byť naozaj pohyblivý, aby ste si vystačili občas na hrote aj sami. Vie to byť ťažká úloha, ale ja si to užívam. Cítim, akoby som sa každý týždeň naučil viac a viac. Ak si kouč myslí, že ma môže v niečom zlepšiť, začne to so mnou drilovať. Mám pocit, že pozične mi dosť pomohol. Kde a kedy byť, obzvlášť pri pohybe bez lopty a teraz už aj s ňou. Avšak sú tu aj rôzne menšie detaily, na ktoré ma upozorňuje a pomáha mi tým na dennodennej báze. To mi môže len a len pomôcť.“

Ako sám vraví, vo zvýšenej konkurencii nevidí problém. A vedenie klubu sa domnieva, že mu to môže len pomôcť. Ešte mladší Moise Kean sa totiž tiež má čo ešte učiť. Kde Dominic vyčnieva pracovitosťou a skúsenosťami ostrovného futbalu, tam si to taliansky supertalent vynahrádza svojou dravosťou a technickými zručnosťami. Snáď pochytia obidvaja čo to zo svojich silných stránok.

„Vždy sa nájdu špekulácie o hráčoch prestupujúcich sem a tam, všade možne. Je to niečo, čomu nemôžete venovať príliš pozornosti. Bol som na Eure a potom na dovolenke, a keď som sa vrátil na predsezónnu prípravu, sústredil som sa len na seba. Byť čo v najlepšej forme, pripravený predviesť to najlepšie. Už som si to zažil. Cenk, Sandro… nikdy neviete. Moise je dobrý chalan. Veľmi dobre s ním vychádzam, takže to bude fajn súťaženie túto sezónu.“

Ešte pre začatím novej sezóny sa Calvert-Lewin nechal počuť, že príležitosť nosiť číslo 9 na drese by pre neho znamenalo veľmi veľa. Novú výzvu, nový záväzok. Nie každý totiž dokáže splniť očakávania Evertonians, ktoré vznikli ako dôsledok nevídanej geniality jedného z najnedocenenejších hráčov histórie futbalu ako takého. Dúfajme preto, že sa mu bude dariť reprezentovať Deanovo číslo so vztýčenou hlavou.

„Nelipol som na tom, ale vedel som, že bude dostupné. Takže mi to prišlo prirodzené. Odohral som ku koncu sezóny desať zápasov za sebou. Preto som sa na to opýtal, mali sme menší rozhovor a manažér povedal – ,Ak ho chceš, môžeš ho mať.´ – tak som si ho zobral. Myslím, že to bola istá forma prehlásenia. Prišiel som do tímu ako mladý hráč, čiže som si musel prejsť vývojom a stať sa platným členom tímu. Už som odohral veľa zápasov za Everton. A preto som usúdil, že nebude nič zlé na tom, ak si deviatku zoberiem ja.“

(pôvodný rozhovor: evertonfc.com / foto zdroj: evertonfc.com)