Vytrvalosť sa vypláca

Toto je príbeh Alexa Iwobiho, pokorného chlapca z futbalovej rodiny, ktorý zapadal do priemeru až tak, že sa rozhodol vystúpiť z tieňa vlastného, aj ostatných.

Keď vám život porúča kam sa ubrať, cesta sa môže javiť jednoduchá. Ale aj v jednoduchosti sa skrývajú úskalia. Veľa by o tom vedel rozprávať Alexander. Čerstvo po prestupe do Evertonu má namierené na jedinú métu. Spraviť si meno sám pre seba, vlastnými silami. Nastal čas dospieť.

Netradičné pozadie afrického hráča začína poznatkom o jeho rodine. Otec Chuba si chvályhodne zaumienil postarať sa o rodinu, a tak zahodil vlastnú amatérsku kariéru futbalistu kvôli nízkemu príjmu, aby presedlal na právo. Matka sa rovnako nemala zle, ako sestra Jay Jaya Okochu mohla rovnako mladému Alexovi poskytnúť zázemie, ktoré sa väčšine afrických futbalistov nedostáva.

Obaja rodičia pochádzajúci z Nigérie mu veľa rodnej zeme nedopriali, aspoň nie v detstve. Dva roky od jeho narodenia, čiže tretieho mája 1996, sa z Lagosu sťahovali do Turecka. Zvláštna voľba? Vôbec nie, Fenerbahçe bol totiž vtedajším zamestnávateľom slávneho strýka malého Chuku, ako znie Iwobiho druhé meno.

A keďže futbalisti nie sú známi pre svoju usadenosť, prišlo aj ďalšie sťahovanie. Tentoraz do Británie. Strýko do Boltonu, synovec do Londýna. Newham, ako štvrť východu hlavného mesta spadá plne pod rajón Kladivárov. Jeho talent v ôsmich rokoch si všimol ale mestský rival v červených farbách.

Ťažký život v akadémii

Tento krok pre Alexa predstavoval prvú vážnejšiu výzvu, a to v podobe skĺbenia školských povinností a futbalu. Arsenal bol v tých rokoch na vrchole pyramídy a uplatniť sa muselo znamenať veľmi veľa. Klub si mohol dovoliť byť prieberčivý a školák Iwobi na to takmer doplatil. Vtedy ho najviac podržala jeho rodina.

V štrnástich rokoch mu domov prišiel nemilý list z akadémie, ktorý šokoval celú rodinu. Vyčítaná mu bola nedostatočná veľkosť, rýchlosť aj sila, v neposlednom rade tiež školské výsledky. Alex ale vytrval a stále hľadal spôsoby, ako by sa mohol zlepšiť. A nielen on. Máte doma mamu, ktorá vás núti si kopať loptu v obývačke?

Nezvyčajné neboli ani extra tréningy s otcom, kamarátmi a zapájať sa snažila aj sestra Marie, s ktorou má Iwobi doteraz veľmi výnimočný vzťah. Avšak najviac pravdepodobne pomohla intervencia už toľkokrát spomínaného strýka Okochu, veľkého vzoru. Jeho rady mu pomohli nevyhýbať sa anglickej hre do tela a odvtedy sa jeho pokrok nezastavil.

V mládežníckych tímoch vyhrával trofeje a v akadémii boli z neho nadšení. Keď mal šestnásť rokov, mal možnosť odísť, ale podľa vlastných slov sa cítil v Arsenale ako doma a pravidelné príležitosti ho usvedčili v správnosti rozhodnutia ostať. Aj napriek veľkej konkurencii, ktorá sa len ťažko prekonávala.

Správne vzory

Ako vo väčšine životných situácií, aj vo futbale sa vypláca trpezlivosť. Hoci aj v dorasteneckých kategóriách, vždy musíte čakať na svoju príležitosť a brať si slová vašich mentorov k srdcu. Zopár takých si zapamätal aj Iwobi a patrili Thierry Henrymu. Aby si vás ľudia na ihrisku všimli, musíte ovplyvniť hru.

A o to presne sa číslo 17 na trávniku vždy snaží, už od svojho debutu v októbri 2015 v ligovom pohári, o štyri dni neskôr v Premier League a o ďalšie štyri v Lige majstrov. Devätnásťročnému krídelníkovi sa začal plniť sen. Viacročný kontrakt, zápasy s Bayernom Mníchov či Barcelonou, a vedenie Arsènom Wengerom.

Reprezentovanie muselo zákonite prísť ruka v ruke. S britským občianstvom participoval vo výberoch do 16, 17 a 18 rokov, ale na seniorskú úroveň si vybral rodnú Nigériu. Vďačí za to najmä vedeniu jeho otca, ktorý v ňom vždy upevňoval korene kolísky ľudstva, až na rodnú reč. Jazykové bariéry preto rodičia považujú za svoje zlyhanie.

Možno o to väčšie ovácie privítali Iwobiho rozhodnutie hrať za Super Eagles, ktoré prekvapili aj samotného hráča. Ten spôsobený ošiaľ popísal ako šialený. Čas však ukázal, že opodstatnený. Alex sa stal pevnou súčasťou kádra a stúpajúca forma v Arsenale mu v tom len pomáhala.

Zapájaný do diania na Emirates čoraz viac, neváhal mu dávať príležitosti ani Unai Emery po odchode Wengera. Hráč však stále pociťoval akýsi deficit v podobe úlohy druhých huslí a večnej nálepky mladíka z akadémie. Preto sa s príchodom zvučných a drahých mien cez toto leto rozhodol vyskúšať novú výzvu s Evertonom.

Zdvihne teda Alex hodenú rukavicu? Na Merseyside začína písať svoju novú kapitolu na čistej strane. Bez legendárneho strýka, bez predsudkov a bez tieňov minulosti, zahmlievajúcich vlastné schopnosti, začína porúčať životu sám.

(foto zdroj: Ojuolape Agbaje)