Hlásenie: Tradícia po 11. raz

15/12/2019 1 Od BlueBlooded

Minulý víkend sa v Bratislave uskutočnil zraz fanúšikov Evertonu, ktorí si nemohli želať lepší zážitok, než besniaceho Fergusona na lavičke pri výhre domácich.

Besniaci má v tomto prípade pozitívny význam. Motivácia hráčov Evertonu totiž nie je nič ľahké. Na to treba silný kaliber. Taký parameter Big Dunc jasne spĺňa. A keď sa objavil pri východe z tunela v saku a kravate, dobrý pocit sa rozlieval pozdĺž stola rýchlejšie než čapované pivo. Predbieham. Na dobré sa ťažko čaká…

Účasť na zraze potvrdilo desať našich členov a rovnaká cifra tiež dorazila. To je vynikajúce číslo, aj keď sme minuloročný rekord neprekonali, ani nevyrovnali. Ku cti nám však slúži, že v tomto kalendárnom roku sme sa dokázali stretnúť v medzinárodnej zostave dvakrát. Hlavné mestá na rok 2019 si môžeme odškrtnúť.

Náš tajomník opäť dorazil do Bratislavy ako prvý v piatok, a mohol tak spojiť sily s godisonom a mojou maličkosťou vo futsalovom zápolení. V zápase päť na päť sme čerstvo po derby začali ťahať za kratší koniec. Po chvíli sme sa ocitli v trojgólovom manku, ktoré sa nám síce podarilo znížiť, ale derby scenár sa napĺňal aj tak.

Akoby naschvál. Aký dres, taká forma. Nič sa nedalo robiť, museli sme si vstúpiť do svedomia a prispieť gólovo aj my. Nie sme predsa oficiálny fanklub pre nič za nič. Každý sme pridali po góle a to vykresalo reálnu šancu na obrat v pomere 5:4. Bojovný duch, nezlomnosť. Typické pre Everton, ktorý sme pomyselne reprezentovali.

Po zaslúženej výhre prišla zaslúžená odmena v podobe chutného jedla a piva v nemenovanej reštaurácii, z ktorej sme sa neskôr pobrali domov načerpať sily, najmä psychické, pred premiérou Fergusona. Logistika na druhý deň vychádzala len tak tak. Dorazili sme preto presne na výkop. V pube nás už takmer všetci netrpezlivo čakali.

Cattyblue totiž priniesla koláče, a tak sa na ne členovia oficiálneho klubu podporovateľov mohli vrhnúť už cez polčas. Ten prvý bol znamenitý. Zatriasol nám stolom už na začiatku a decibely sa neznížili ani v tom druhom. Cenu pre najvášnivejšieho fanúšika by som teda ako predseda venoval Duchovi Abumovi.

Po záverečnom hvizde sa rozprúdili debaty a čas plynul bez rozmyslu. O zábavu nebola núdza a dokonca sme pútali pozornosť, keď sme sa ochotne vyfotili s anglickým fanúšikom Chelsea, ktorý neveriacky krútil hlavou. A keď sa postupne vonku pozažínali lampy, dobre strávený čas nabral kurz smerom koniec.

V dobrej nálade sme sa v najstatočnejšom zvyšku vytratili medzi stánky Vianočných trhov a rekapitulovali prežité. Konečne to vyšlo! Konečne zraz, počas ktorého Everton vyhral! Oplatilo sa? Jednoznačne. Zopakujeme? Určite.

Na záver patrí poďakovanie všetkým zúčastneným, najmä merajúcim dlhú cestu. Nášmu anglickému členovi Tomovi so synčekom. Pricestovanému Evertonovi1878 rovno zo služobnej cesty. Karamelovi, ktorý si neváhal odbiť svoju premiéru a spoznať našu komunitu osobne. No a potom obzvlášť Wendovi a Saške za pomoc pri organizácii, poskytnutie priestorov a za milé handmade darčeky. Do skorého videnia, kamaráti!

Up The Toffees !!!