Everton – Tottenham Hotspur 1:1

Wau, to bolo niečo! Alebo niekto? Predsa pán Hyde, ktorého doktor Dyche vypustil, a my už nikdy nechceme, aby odišiel. Prosíme, ostaň (!), náš obľúbený žáner je horor.

Keď vidíme, ako sa zjavuje číre znechutenie súperov z neustále tlaku, odrážajúce sa v ich zvlhnutých očiach, kde vidno reflektujúcu sa kráľovskú modrú. To je hrdosť, to je zadosťučinenie, tvrdá práca, nezlomný duch, jednoducho viac ako len talent. Toto je pre nás dosť dobré, toto je Everton.

Požičiam a parafrázujem podobne hororové riadky Joe Thomasa z Liverpool Echo, ktorý presne vystihol včerajší jedinečný, a snáď nie jediný moment tejto sezóny, kedy sa náš klub snahou konečne podobal na ten, do ktorého sme sa zamilovali. Sean Dyche totiž vytvoril monštrum. Z rokmi nesúvisle skladaného mužstva, nesúrodého chaosu trosiek, bola nejakým spôsobom vytvorená nespútaná sila. Frankenstein, ktorému nebude chýbať ani vylúčená časť tela. Prišije sa iná, a asi úplne jedno aká a koho.

1.polčas

Asi nikto nečakal, že súboj tímu v boji o záchranu s tímom bojujúceho o pohárové priečky bude vyzerať úplne vyrovnane, ba dokonca bude papierový favorit tápať. A presne takto to bolo. Nezmenná zostava Karameliek, stále bez hrotového útočníka, všetky svoje nedostatky kompenzovala nasadením a pracovnou morálkou do poslednej štipky, a ešte aj trochu navrch. Gradácia výkonov postupom času je nepopierateľná.

Gray už v druhej minúte míňal obstrelom bránu len tesne. Modrí vyhrávali lopty, zastavovali útoky bielych, a štartovali svoje. Občas trochu zaspali vzadu, ale istý Pickford to kryl, ako pri zákroku po preniknutí Sona v 5. minúte, či o 4 minúty neskôr po pokuse Kanea. Následne náš Keane skúšal volej z vápna nad.

Kane neskôr hlavičkoval vedľa, Godfreyho pokus bol zblokovaný mimo. Zápas teda rozhodne nenudil. A momentum sa vyvíjalo na radosť väčšiny publika. Škoda preto, že Doucouré nevie hlavičkovať, alebo že Onana nemá silnejšie strely. Inak by sme nemuseli tŕpnuť pri ofsajdovom strašení Sona, hoci Picky všetko mal.

 2.polčas

Po prestávke to bolo ešte lepšie. Agresívne sme získavali lopty veľmi vysoko, no nie pre strelcov, takže Gueye do pálil do preč a Onana znovu slabo. Potom však prišiel skrat. Kane fauloval Graya, nakopol ho a chcel po odpískaní aj zakopnúť loptu. Lenže to sa už naňho rútil Doucs. Strkanie, ťahanie dresov z oboch strán, ale ruka do tváre len v podaní nášho horkokrvníka. Jasná červená, a úplne zbytočná stopka na tri zápasy.

To, že Kane ešte dlhé minúty simuloval na zemi, aby sa uistil, že Abdoulaya pošlú, aby potom rezko vyskočil späť nepoškodený a blbo sa usmieval, je vec druhá. No nič. 10 je pekné, okrúhle číslo. Dá sa aj s ním útočiť. Iwobi vie. Ale doháňať gólové manko je už ťažšie. Pretože Keane sa neskoro vrhol do cesty Romerovi, a nebolo čo riešiť. Ak nesledujeme okolie, zákonite raz musí dôjsť k zrážke. Otázka, vyhol by sa jej niekto iný?

Zrejme poloslepý Kane samozrejme premenil, no EFC sa nevzdávalo. Nebolo to v pláne. Akože v žiadnom. Nikdy. Bolo len treba behať viac. Akože oveľa viac. Ohúrení museli byť podľa mňa aj hráči sami sebou. Blbé však bude, že ak to nebudú už opakovať, aspoň keď bude treba, kritiku neunesú, lebo už vieme, čo dokážu.

Napríklad taký Keane, vysielajúci riadené strely za Llorisov chrbát. Tomu však predchádzal ohromný tlak, ktorému Spurs nevládali odolávať. Gueye už začal dokonca presne mieriť. A pomohol aj Moura, vylúčený dve minúty po príchode na trávnik. Michael to teda zobral do vlastných nôh, napriahol, a zaistil bod!

Sean Dyche po zápase:

„Na spôsob, akým tím teraz pracuje, som veľmi hrdý. Chcem hrať futbal, samozrejme, ale začína to tvrdou prácou a jednoduchými základmi. Myslím si, že po inkasovanej penalte sme boli výborní. Bod sme si zaslúžili. Je to ďalší krok správnym smerom. Mentalita je stále silnejšia a silnejšia a dáva nám dobrú kostru na napredovanie Keď som sem prišiel, povedal som priaznivcom, aby nám dali šancu vydýchnuť si. Viem, že okolo klubu je veľa ruchu a bol som si toho z rôznych dôvodov dobre vedomý. Myšlienkou však bolo pokúsiť sa nenechať tieto emócie zasiahnuť na ihrisku.“

Come on you Blues !!!

(fotozdroj: premierleague.com)

Zostrihy: hoofoot.com  Muž zápasu redakcie: Michael Keane

Góly: 68´ Kane (pen), 90´ Keane (Godfrey)

Žlté karty: 60´ Kane, 64´ Lenglet, 77´ Romero

Červené karty: 58´ Doucouré, 88´ Moura

Everton FC: Pickford – Coleman (76´ Mykolenko), Keane, Tarkowski, Godfrey – Iwobi, Doucouré, Gueye (84´ Garner), Onana (83´ Davies), McNeil – Gray (77´ Simms)

Tottenham Hotspur FC: Lloris – Romero, Dier, Lenglet (77´ Sánchez) – Porro, Skipp, Højbjerg, Perišić – Kulusevski, Kane, Son (82´ Moura)

Rozhodca: David Coote  Diváci: 39 294