Brands prilieva olej do ohňa

V najnovšom rozhovore sa bývalý športový riaditeľ Evertonu priznáva, že musel trpieť praktiky majiteľa klubu Farhada Moshiriho, ktorý neváhal robiť veci vždy po svojom.

Marcel Brands prišiel na Merseyside v roku 2018 z PSV Eindhoven, aby nahradil na Finch Farm Steva Walsha. Následne v decembri 2021 rezignoval na svoj post s odvolaním sa na značné rozdiely v náborovej politike po vymenovaní Rafaela Beníteza za manažéra v júni toho roku. To bol krok, s ktorýmu Holanďan nesúhlasil.

Preslávený sklon španielskeho trénera prevziať zodpovednosť za nábor hráčov sa ukázal byť poslednou kvapkou pre Brandsa, ktorý odstúpil po ponižujúcom derby v Goodison Parku, počas ktorého mnohí priaznivci Evertonu volali po zmene na úrovni výkonnej rady. Zdá sa, že Brands bol preto ľahkým cieľom vzhľadom na to, že Benítez bol len šesť mesiacov vo funkcii a členovia rady nemali chuť prevziať zodpovednosť.

Bývalý manažér Liverpoolu nasledoval Brandsa von dverami o mesiac, prepustený po hrozných výsledkoch. Avšak stihol dostať do klubu Rondóna a prinútil Digneho odísť do Aston Villy. Netrpezlivosť a zasahovanie väčšinového akcionára klubu aj takýmto spôsobom sťažovali Marcelovi výkon práce, na ktorú bol najatý.

Čudné praktiky

Napriek dobrým vzťahom s predsedom klubu Billom Kenwrightom  – ktorý nazýval Brandsa „Indy“ pre jeho podobu na herca Harrisona Forda z filmu Indiana Jones – odstúpil v decembri 2021 z funkcie športového riaditeľa rozčarovaný. Oficiálnym vyhlásením bolo „odlišné názory“ na politiku fungovania, ktorá sa má uplatňovať. Veci na ihrisku sa nevyvíjali dobre a anglické médiá to kruto hodnotili, a suchý neostal ani Brands. Po prehre 1:4 proti mestskému rivalovi Liverpoolu sa dokonca pohádal na štadióne s nahnevaným fanúšikom.

V rozhovore pre NRC vo svojom rodnom Holandsku Brands potvrdil, že v decembri 2019 bojoval o udržanie Marca Silvu ako hlavného trénera, ale bol pri rozhodovaní prehlasovaný. Následne odporučil Evertonu, aby zamestnal Mikela Artetu, no Moshiri sa rozhodol pre Carla Ancelottiho. Brands počas rozhovoru v rádiu narážal aj na stretnutia, ktoré sa podľa slov NRC konali na drahých jachtách, a po telefonátoch, kde trénerovi povedali, koho má nasadiť. O nich sa „z úcty“ k svojmu predchádzajúcemu zamestnávateľovi detailne nevyjadruje.

„Neviete si to ani predstaviť, ak to sami nezažijete. Anglická kultúra núti fanúšikov a médiá myslieť si, že pozícia manažéra je o prestupoch. Ale majiteľ určuje veľa. V roku 2021 chcel [Moshiri] za trénera Rafaela Beníteza, čo nebola moja voľba. A Benítez chcel Salomóna Rondóna. To som nemohol schváliť. Mal už po tridsiatke, príliš vysoký plat tiež, a ani nebol na zozname skautov. Nič by Evertonu nepriniesol. Povedal som, že si myslím, že je to zlý nápad. Považujte to ako darček pre trénera, povedal majiteľ. No a potom ste bezmocní.“

Netrpezlivosť zabíja úspech

 „Problémom je, že chýba trpezlivosť. V tejto sezóne Premier League už bolo prepustených 12 [v súčasnosti 14] trénerov. V mojom druhom roku bol vyhodený Marco Silva. Snažil som sa tomu zabrániť, ale bolo to nad moje sily. Aj keď som vedel, že je to dobrý tréner, a teraz to dokazuje vo Fulhame. Majiteľ tiež určil, že by mal prísť skúsený nástupca, zatiaľ čo ja a predseda [Kenwright] sme chceli Mikela Artetu. Nakoniec to bol Carlo Ancelotti.“

„Ľudia sa snažia prežiť. Škaredá vec je, že veľa dobrých ľudí je často súčasťou týchto prepúšťaní. Fyzioterapeuti, analytici, čo si len spomeniete. Musel som potom poslať preč ľudí, ktorí boli dobrí a pracovití. To je ťažké. A tiež to nefunguje. V prvých rokoch som mal stále predstavu, že by som mohol v Evertone niečo zmeniť, ale nevyšlo to.“

„Získal som však veľa uznania. Pretože som dával pozor na mládež, na štruktúru, a aby sme sa pozerali aj za hranice prestupov a naozaj sa snažili niečo vybudovať. Keď som prvýkrát navštívil zápas mládeže Evertonu, dostal som od istého trénera správu, že aké fantastické je, že som prišiel, a že toto ešte nezažil. Nikdy na takýchto zápasoch nevidel žiadneho športového riaditeľa ani z iných klubov.“

„Podľa mňa majitelia chcú pre klub to najlepšie, ale pevne verím, že dobrou politikou môžete niečo dosiahnuť. Oni si  však myslia: ‚Pumpujem do toho peniaze, takže by to malo rýchlo priniesť úspech, však?‘ Ale v Premier League má každý veľa peňazí. Vtipné je, že z komerčných aktivít s PSV získavame viac ako s Evertonom, no oni dostanú 130 až 140 miliónov televíznych peňazí [oproti takmer 9 miliónom v PSV]. To všetko trochu uľahčuje.“

Toto priznanie nie je jediné

Už v lete minulého roka poskytol Holanďan predchádzajúce interview pre magazín Forbes. V ňom podrobne opisuje ako doslova nebol schopný zaviesť v Evertone napríklad jednotnú platovú štruktúru pre hráčov prvého tímu, nie to ešte priviesť zmysluplné posily, ktoré by sa i v prípade neúspechu dali speňažiť.

„Bol to skvelý zážitok v nádhernom klube s úžasnou históriou. Pracoval som s fantastickými ľuďmi. Fanúšikovia boli skvelí, no zanechať stopu v takomto klube je veľmi ťažké. Súviselo to so štruktúrou. Nakoniec nedosiahnete zadosťučinenie, ktoré chcete. V klube je toho toľko možného, ak to robíte správne, no nemáte čas niečo vybudovať.“

„Bojoval som o to, aby hráčska zmluva na 50-tisíc libier týždenne bola len 45-tisíc, pretože to lepšie zapadalo do mzdovej štruktúry a zodpovedalo kvalite hráča. A potom sa ozval majiteľ, že hovoril s iným hráčom a že môže prísť za 175-tisíc týždenne. Potom si poviete: ‚Čo to spraví v šatni? Zarába trikrát toľko ako ostatní.‘ Takéto veci to sťažujú. Vidíte rozdiely v kluboch, kde je dobrá štruktúra. Napríklad Liverpool skutočne vyrástol. Pod vedením Kloppa sa stali naozaj stabilnými. Už neuvidíte žiadne bláznivé nákupy.“

„Premier League je fantasticky dobre organizovaná súťaž a taká silná značka, ale stále je tu veľa priestoru na zlepšenie v spôsobe, akým sa narába s peniazmi. Uvediem príklad: pri každom prepustení trénera musí odísť celý tím. Týmto spôsobom nič nevybudujete. To sú vyhodené peniaze. Do posledného dychu som sa snažil udržať trénera Marca Silvu vo funkcii, pretože som bol presvedčený, že je špičkový tréner. Potom po troch porážkach sa už prijmú opatrenia. Musel som hovoriť ako blázon, aby som udržal Ancelottiho v klube, ale nakoniec odišiel do Realu Madrid, pretože cítil, že tam nie je podpora majiteľov.“

Na skúsenosti z ostrovov by nič nemenil

Pesnička sa v jednotlivých rozhovoroch, aj časovo oddelených, podozrivo opakuje. Pre ESPN pred rokom tiež potvrdil, že Farhad Moshiri je ako väčšinový akcionár v rozhodovacom procese veľmi popudlivý a náchylný na ovplyvnenie vlastných názorov tretími stranami. Najmä keď sa veci nevyvíjajú podľa predstáv dostatočne svižne. Fanúšik EFC sa tak nenecháva na pochybách, kde v klube je pes zakopaný…

„Nechcel by som si to nechať ujsť ani za svet. Je to krásna futbalová krajina, nádherný klub, ale veľmi ťažko zvládnuteľný. Najmä preto, že majitelia sú veľmi zainteresovaní. Vďaka tomu sú ľahko ovplyvniteľní. To veci niekedy veľmi sťažuje. Myslím si, že sa to týka viacerých anglických klubov. Ale nechcel by som prísť o skúsenosti, ktoré som tam získal. Povedzme to takto… Samozrejme, robili sme dobré veci. Ale z toho pramenila aj tá frustrácia. Nezískate dostatok právomoci, ktorá je potrebná na to, aby ste veci skutočne zmenili. Urobili sme kroky interne, v mládežníckej akadémii aj s prestupmi z prvej sezóny. Ale potom uvidíte tú netrpezlivosť a po pár krokoch sa prepadnete späť cez jednoduché veci. Je to škoda, pretože je to úžasný klub s úžasnými fanúšikmi.“

(fotozdroj: Getty Images)