Oddýchnutý Keane dychtiaci po návrate

V poslednom zápasovom programe dostala miesto na pár riadkoch opora obrany minulej sezóny. Stopér sa okrem iného zdôveril aj o tom, ako znáša rolu náhradníka.

Dvadsaťsedemročný Angličan nezažíva práve podarenú sezónu. Zvlášť keď ju porovnáme s tou minulou. V nej tvoril nerozlučnú dvojicu s Kurtom Zoumom a ich vzájomné dopĺňanie slabín vytvorilo nepriestrelnosť, ktorá katapultovala Everton v jarnej časti do ohromujúcej série, najmä na domácom trávniku Goodison Parku.

Nový ročník však objavil staré známe problémy. O to väčšie, keďže sa nepodarilo pretaviť hosťovanie Zoumu z Chelsea na trvalý prestup. Prišlo aj na výmenu trénera a každý hráč musí o svojich kvalitách presviedčať prakticky od začiatku. Harmónia v stopérskej dvojici je na nezaplatenie, Keane ju znova ale nenašiel.

Najviac v páre s Yerrym Minom vynikajú najmä jeho niektoré nedostatočné fyzické atribúty. Menovite rýchlosť a obratnosť. A kým Kolumbijčan hasí tieto nedostatky neortodoxnými zákrokmi, lepšou technikou či výškovou prevahou, Michael je často vystavený napospas osudu často preferovaným herným systémom.

Pressing, vysoká obranná línia a zónové bránenie. Všetko klince do rakvy, ktoré pochovávajú nádeje rodáka z Manchesteru na svetlejšiu budúcnosť pri progresívnejšom pojatí loptovej hry. A hoci minulú sezónu dostal za vlastnú obrodu cenu „Blueblood“ predsedu klubu, opäť sa musí popasovať s nástrahami kariéry.

„Je ťažké sledovať ostatných ako hrajú, ale musíte byť trpezlivý a stále tvrdo pracovať. Robiť všetko, čo je vo vašich silách aby ste sa vrátili späť a byť pripravený na svoju šancu. Treba trénovať, ako keby ste hrali. Je jedno, čo si myslíte, že sa stane. Moja pracovná morálka a štandardy nesmú klesnúť.“

„Aj pauza môže byť na niečo dobrá. Ten čas by ste mali využiť múdro, vidieť to ako príležitosť zmeniť stereotyp, osviežiť sa a ísť ďalej. Ja som sa viac venoval záťaži nôh, vyššie váhy. Cítim sa preto rýchlejší a pripravenejší. Lebo keď hráte, upravujte si záťaž v posilňovni, aby ste sa nevysilili. Avšak rozhodne pociťujem osoh z prestávky.“

„Posledných pár rokov som sa cez Vianoce cítil celkom vyšťavený. Hral som každý zápas a je ťažké sa z toho dostať. Tento rok nebol taký hektický pre mňa, takže dychtím po návrate. Nikdy som nebol niekým, kto dáva preto najavo svoj hnev a frustráciu. Mohlo by to ovplyvniť tím. Ja však chlapcov, ktorí hrajú, podporujem.“

Reprezentant Albionu prvú sezónu na Merseyside zažil naozaj závažné zranenie nohy. Hoci najprv sa tak diera po kopačke súpera nezdala, neskôr sa rana zapálila a skloňovalo sa aj slovo amputácia. Stopér hrával pod injekciami, s väčšími číslami obuvi kvôli obväzom, a často sa preto dostával pod paľbu neoprávnenej kritiky.

Lenže, čo fanúšik a „odborníci“ nevedia, to ich netrápi. Ako to skutočne bolo sme sa dozvedeli až neskôr v jednom s rozhovorov, ktorý môžete nájsť aj na našej stránke. Odvtedy sa Michael dal dokopy a podáva štandardne dobré výkony. Dbá aj iné stránky. Dvakrát do týždňa robí jogu a verí, že sa to pozitívne prejaví.

„Možno by som bol trochu prekvapený, keby ste mi predtým povedali, že práve ja budem robiť jogu. Ale keď máte príležitosť spraviť niečo, čo vás zlepší, boli by ste hlúpy to zavrhnúť. Jeden z fyzioterapeutov si myslel, že mi to pomôže po zranení. Začal som ju praktizovať na začiatku minulej sezóny a ostal som pritom.“

„Joga je dobrý spôsob, ako si oddýchnuť, odpočinúť si ráno na polhodinu a sústrediť sa na niečo iné. Cvičenia zlepšujú moju pružnosť, zdokonaľujú stabilitu a zvyšujú silu sedacieho a panvového svalstva. Keď idem potom na tréning, cítim sa lepšie, akoby živšie. Naštartuje to moje svaly.“

Keane má stále len dvadsaťsedem rokov, čiže fyzicky má stále dostatok času stíhať aj mladším a dravejším útočníkom. Čo ale mentálna stránka? Málokto si doteraz uvedomoval, aká je dôležitá v živote profesionálneho športovca. Svet sa ale konečne upriamuje aj na tento aspekt, nielen športového, no aj normálneho života.

„Na psychologickej stránke by ste mali pracovať rovnako, ako na všetkom. A nemyslím si, že to je prípad väčšiny. Podľa mňa veľa hráčov dostatočne nepracuje na stave svojej mysle predtým, než ide do zápasov. Dosť sa to prehliada. Športoví psychológovia sú podstatní. Vo veľa športoch a špeciálne v individuálnych.“

„Rozprávať sa s niekým mi naozaj pomohlo. Osobitné sedenia praktizujem od príchodu do Evertonu a rozprávame sa každé dva alebo tri týždne. Konverzácie sú zamerané viac na zápasy, než na čokoľvek iné. Osviežia vám myseľ. Občas hovoríme aj o rodine, či iných veciach, ale väčšinou je to o futbale.“

„Analyzujeme zápasy, podrobne si prejdeme súperov, proti ktorým budem hrať, a diskutujeme o spôsoboch, ako sa čo najrýchlejšie preniesť cez chyby a nenechať sa nimi ovplyvniť. Je to vlastne o tom byť pripravený. Za ten čas mi to veľmi pomohlo.“

Zradnou podstatou dnešnej doby sú aj médiá, ale hlavne sociálne siete. Tam má každý právo, či skôr možnosť vyjadriť svoj vševediaci a neomylný názor. Častá je prehnaná kritika, osočovanie, a nezriedka kedy príde aj na osobné vyhrážky. Odtrhnutosť od reality sa prehliada a človek, aj známy futbalista, si na to musí zvyknúť.

„Nie je to ľahké, keď sa nedarí a všetci sú nad vami. Ale som dostatočne zrelý, aby som sa s tým vedel vysporiadať a nenechal sa tým príliš ovplyvniť. Nijako mi to nepomôže, takže sa toho radšej stránim. Sem tam idem na Instagram, Twitteru sa však vyhýbam. Jeden týždeň vás velebia za všetko a ďalší ste úplne na nič.“

„Tak to jednoducho je. Nemôžete si k srdcu brať nič, čo ste videli na sociálnych sieťach. Moja rodina to sleduje, ale nehovorí mi o tom. Som si istý, že ich to vždy rozčúli. Ja som si však zvykol a prijal fakt, že to nezmením.“

(pôvodný rozhovor: Liverpool Echo / foto zdroj: evertonfc.com)