Marco Silva

Celé meno: Marco Alexandre Saraiva da Silva
Narodený: 12. júla 1977 – Lisabon, Portugalsko
V EFC od: 31. 05. 2018
Zmluva do: 30. 06. 2021
Prepustený: 5.12.2019

Pred Evertonom

Bývalá tvár Goodison Parku bola mladistvého vzhľadu i charakteru. Jeho priezvisko má latinský pôvod a voľne ho môžeme preložiť ako les. Svoju aktívnu kariéru na futbalových trávnikoch venoval pozícii pravého obrancu, keď začínal v rodnom Lisabone, v drese miestneho C.F. Os Belenenses. Veľkých úspechov sa nikde nedožil a zdá sa, že o to lepšie mu to ide z druhej strany bielej čiary.

Hneď ako v Estorile ukončil hráčsku etapu, okamžite mu tam bolo ponúknuté miesto DoF, ktoré neváhal prijať. No nie na dlho. V tej istej sezóne nahradil už v septembri vyhodeného Viníciusa Eutrópia a príbeh sa začal písať rozprávkovým tempom. Prvá prišla síce prehra, ale aj majstri musia nejako začínať, ak chcú majstrovsky skončiť. Veru podarilo sa a Estoril s vavrínmi postúpil do prvej portugalskej ligy, kde nenechal stáť kameň na kameni.

V prvej sezóne ako nováčik skončil piaty s kvalifikáciou do Európskej Ligy a v druhej dokonca o priečku lepšie. Lenže, to už ňom vedela aj veľká trojka a prvý s konkrétnou ponukou docválal Sporting. Výsledok? Tretie miesto, Taça de Portugal a vyhadzov za, povedzme módne, faux pas. Nasledoval angažmán v gréckom Olympiakose, rovnako úspešný.

Po získanom titule sa ale rozhodol odísť z osobných dôvodov. Mohlo byť za tým hľadanie výzvy? Ťažko povedať, ibaže samovražedná misia o pol roka neskôr v Hull City sa inak brať ani nedá. Štrnásť hráčov k dispozícii, tí najlepší predaní a tabuľka neveští nič len zostup. A tak aj bolo. Ale so vztýčenou hlavou a semifinále ligového pohára. Už vtedy bolo jasné, že Silva má vyššie ambície ako Championship.

Po nástupe Silvu do Watfordu, v ktorom zaznamenal dobrý štart do sezóny, treba povedať nečakaný, sa vyskytli v domácom tábore nádeje na finiš v hornej polovici tabuľky, či nebodaj siedmu priečku, ktorá oplýva titulom „najlepší z najhorších“. Lenže v rovnakom čase, len na inom mieste sa odohrával príbeh na ruby otočený. Blues zažívali zlý štart, treba povedať nečakaný, a obavy zo zostupu pomaly ale isto naberali reálne kontúry.

Vedenie klubu si dávalo načas s hľadaním nástupcu, až zaklopali na dvere s vyobrazeným jeleňom, reprezentatívnym symbolom oblasti Hertfordshire, kde sa Watford F.C. nachádza. Avšak tam nepochodili, keďže domáci o tom nechceli počuť ani pri sume 15 miliónov, ba dokonca hrozili žalobami. Z viacerých zdrojov sa objavovali informácie, že požiadal o povolenie sadnúť si k jednému stolu s Moshirim a diskutovať. Ale to sa nestalo a Watford si postavil hlavu.

Akonáhle však prišiel výsledkový útlm zapríčinený aj veľkým počtom zranených hráčov, pochopili aká zmena je vyžadovaná a Silvu, ktorý podľa dohadov stratil šatňu, pustili k vode po pol roku. Vinník bol pre nich nad slnko jasnejší a oficiálne vyjadrenie bolo onedlho na svete v čierno-na-bielom prevedení. Aj s nepriamym obvinením Evertonu medzi riadkami.

Tí sa medzičasom ubrali iným smerom, Silvu po vyhadzove už s možnosťou zadarmo neoslovili. Aspoň nie hneď. Na polroka si vyskúšal horúce kreslo Goodison Parku aj Sam Allardyce. Médiami však dlho rezonovala budúcnosť 63 ročného ex-manažéra anglickej reprezentácie a sám z toho nebol nadšený, pretože sa o tom pojednávalo ako o hotovej veci.

V Evertone

Predčasne bol tak jeho 18 mesačný kontrakt vyplatený a Everton sa konečne mohol obrátiť na tú správnu osobu. Alebo si to aspoň myslel. Dosadenie Silvu do funkcie totiž nikdy nepresvedčilo väčšinu. Jeho obdobie v klube vystihuje pojem nekonzistentnosť. Ba niektorí by zašli ešte ďalej, a povedali by, že Portugalčan to mal vždy len jeden zlý zápas od vyhadzovu.

Sľubný začiatok, keď sme na konci novembra boli dokonca na 6. mieste, a hrali atraktívny útočný futbal, vystriedala „doba temna“. Od derby po derby. Everton hral mizerný futbal, osobitne bila do očí neschopnosť brániť štandardné situácie, či zamedziť hrubým chybám v bránení. O problémoch so skórovaním nehovoriac.

Toffees prehrali v období od 2. decembra do 3. marca až 9 ligových zápasov. Hanebný výkon predstavovalo aj vypadnutie s druholigovým Millwallom v FA Cupe. Najhoršia šnúra v tomto období predstavovala 11 ligových zápasov so 7 prehrami. Avšak, klub sa pohyboval len niekde okolo 11. miesta, najmä kvôli prehustenej tabuľke.

Následne spravil Marco Silva dobré zmeny v rámci pozícií, úloh pre hráčov a v malej miere aj taktike/formácii. To sa prejavilo na výraznom zlepšení hry mužstva. Svoju rolu mohlo zohrať aj zžívanie sa hráčov zo zónovým bránením ako novým prvkom, ako aj výpadok formy niektorých dôležitých hráčov.

Nasledovalo záverečného dva a pol mesiaca. Veľmi dobrých jedenásť zápasov, ktoré začali výhrou nad Cardiffom. Očividné zlepšenie prišlo ale hlavne po dobre zvládnutom Merseside derby. Stretnutie, v ktorom stratil Liverpool naposledy body za remízu, a pravdepodobne tak prišiel o titul s prispením Evertonu.

A kým prvú sezónu zakončil s famóznou formou, tú druhú nie a nie rozbehnúť. A to aj cez úspešné leto, v ktorom Marcel Brands, športový riaditeľ, zariadil najviac prestupov spomedzi všetkých klubov v Premier League. Káder sa nielen posilnil, ale aj odbremenil od nepotrebných a nekvalitných hráčov na výplatnej páske.

Upadal herný prejav, objavili sa staré problémy s bránením a nezvládali sa rutinné dueli s papierovo slabšími súpermi na domácom trávniku. K tomu sa pridali vážne zranenia kľúčových záložníkov a Everton sa razom ocitol v decembri tretí od konca, s čerstvou päťgólovou nádielkou od večných rivalov spoza Stanley Parku.

Muselo sa konať a trvalo to až celý deň, keď po inkriminovanom derby vyšla neskoro večer správa o ukončení spolupráce. Vedenie váhalo, nemalo okamžitého nástupcu a vôľa pokračovať v dlhodobom stabilnom projekte bola silná. Lenže cesty späť nebolo a tak tím napokon dočasne prevzala klubová legenda Duncan Ferguson.

Autor článku: BlueBlooded

Pozrite tiež: