„Nevedel som, či žartuje!“

Islanďan sa teší dôvere nového talianskeho šéfa lavičky Karameliek. Aj za cenu, že hrá mimo svojho prirodzeného postu. Čítajte ďalej, aké požiadavky má naňho Ancelotti.

Zbrklosť sa rodí rýchlo. Preto je Carlo už druhý manažér v Evertone, ktorý sa musí vysporiadať s večným problémom drahých a neefektívnych nákupov. Ten najväčší predstavuje osobu Gylfiho Sigurdssona. Posila Koemana s Walshom pripravila klubovú kasu o štyridsaťpäť miliónov libier, v prekliatom lete roku 2017.

A pridala bolehlav nielen strojcom tohto prešľapu, ale aj ich nástupcom. Pravdepodobne najúspešnejší vo využití potenciálu tohto stredopoliara bol Marco Silva. Dnes už meno minulé akceptovalo nutnosť zapracovať prednosti hráča a vo formácii 4-2-3-1 z neho vyžmýkalo pravdepodobne maximum v sezóne 2018/19.

Lenivý podhrot si totiž v druhej sezóne na Merseyside pripísal celkovo štrnásť súťažných gólov a sedem asistencií. Ak nepočítame účinkovanie v Európskej lige, je to vyše dvojnásobok, než v debutovom ročníku, ktorý stál holandskú hráčsku legendu miesto. O dva roky neskôr však podobný osud postihol aj Portugalčana.

Jedna z príčin? Áno, aj Sigurdsson. Pritom sa toho veľa nezmenilo, kreatívec stále hrával na svojom preferovanom poste, no predtým vídaný efekt na trávniku zmizol. Ferguson v dočasnej ére veril Sigurdssonovi, ktorý ak mohol, nastúpil, a rovnaký trend pokračoval aj po oslavnom nástupe Carla Ancelottiho.

Ten zhodou okolností nadviazal na prostý systém klubovej legendy s dvomi útočníkmi. Tvar 4-4-2 používal v Neapole a pár rokov predtým aj v Reale Madrid. Formácia ako taká nedisponuje výslovne ofenzívnym tvorcom hry, číslom desať. Naopak, potrebuje pohyblivých a univerzálnejších stredných záložníkov.

A to Gylfi rozhodne nie je. V podstate z núdze býval využívaný ako jeden zo stredovej dvojice počas zranenia vhodnejších typov ako sú Gomes či Delph. Keď sa tí dostanú na trávnik, stáva sa prípadne ešte neefektívnejším, doslova odloženým na kraji ľavej zálohy. Odtiaľ má podnikať výpady do stredu a pomáhať v riadení hry.

Aké bolo len jeho prekvapenie, keď sa v prvý deň talianskeho režimu dozvedel, že sa s ním v hlbokom strede zálohy, ďaleko od súperovej brány, počíta aj naďalej.

Sigurdsson pre oficiálnu stránku klubu:

„Nevedel som, či žartuje! Teraz je veľa vecí, o ktorých musím počas zápasu premýšľať. Takých, o ktorých som predtým nerozmýšľal. Ak napríklad útočíme, musím ostať vzadu a uistiť sa, že sme defenzívne zoradený, ak stratíme loptu. Na tom odvádza veľmi veľa práce, aby sme boli dobre organizovaní v obrane.“

„Musím to hrať jednoducho, stále posúvať loptu a nemať pri tom príliš veľa dotykov. Musím si odbiť aj obranu, ale aj byť na lopte a dávať jednoduché prihrávky hráčom, ktorí sú nebezpeční smerom dopredu. Rovnako tým úplne vpredu, kde môžu niečo spraviť.“

„Milujem veci ako strieľanie gólov, chodenie do vápna, nabiehanie si na centre a dostávanie sa do miest, kde sa vám môže objaviť lopta. Vždy bol môj cieľ útočiť a dávať góly. Trvalo pár zápasov, kým som si zvykol na niečo iné, ale začal som si túto pozíciu užívať. Päť alebo šesť rokov dozadu by som tým nebol nadšený.“

„Keď dozriete a získate viac skúseností, je to dobrá výzva zahrať si na novej pozícii, čiže myslím na kompletne odlišné veci. Carlo je veľmi skúsený a úspešný manažér a máme dobré vzťahy. Je fajn byť v jeho tíme. A ak hrávate, ste šťastný. Nekomplikuje veci, jeho inštrukcie sú jednoduché a všetci vedia čo robia.“

Dajte nám vedieť váš názor v komentároch. Čo si myslíte vy? Sedí po novom islandskému číslu 10 jednoduchosť?

(foto zdroj: Tony McArdle/Everton FC)