Jags: Bude to čudné

Už zajtra je na programe výkop šiesteho ligového kola, v ktorom Everton privíta v Goodison Parku nováčika, Sheffield United. Uvidíme v drese súpera ex-kapitána?

Len traja hráči v novodobej histórii Premier League si pripísali viac zárezov za Everton ako Phil Jagielka. Leighton Baines, Tim Howard a Leon Osman. Všetci predčili číslo 322, ktoré bolo konečné pre dlhoročnú oporu zadných radov Karameliek. Tá ho za istých okolností dokonca mohla navýšiť, ako sama prezrádza.

„Takáto možnosť sa nakoniec neuskutočnila. Počas posledných mesiacov sme mali pretrvávajúci dialóg, počas ktorých mi vysvetlili, akým smerom sa plánuje klub uberať a že majú v pláne priviesť viacero stredných obrancov. Povedali mi, že ak nezískajú ani jedného z nich, možno ostane pre mňa miesto a úloha, ktorú som zastával poslednú sezónu.“

Aktuálne sa má situácia v klube tak, že ani jeden stopér nebol do kádra privedený a mužstvu tak ostáva spoliehať sa na dvojicu Michael Keane a Yerry Mina, ktorým kryje chrbát Mason Holgate, ako posledný senior stredný obranca. V tejto úlohe Everton jednoznačne zlyhal a značne si skomplikuje zimnú časť sezóny.

„Tak sme čakali a čakali, a ako sa veci vyvíjali, Marcel a manažér usúdili, že bude pravdepodobne pre mňa lepšie odísť a nájsť si niečo iné, ak chcem pokračovať v hraní futbalu. Necítim žiadnu krivdu, boli sme k sebe otvorení počas vyjednávania. Nebolo síce milé dostať telefonát, že už nepokračujem s Evertonom, ale aj to je súčasť futbalu. Dostal som šancu ako mladý, pretože niekto starší odchádzal, tak dúfam, že je tomu tak aj v tomto prípade.“

Kapitán Toffees od roku 2013, kedy ho na túto úlohu nominoval David Moyes po skončení kariéry Philla Nevilla, odohral vo všetkých súťažiach 385 zápasov a pridal aj 19 gólov, čo je úctyhodné na stredného obrancu. Ktoré si cení najviac? Penaltu proti Manchesteru United v semifinále FA Cupu 2009, ktorá sa neráta ako oficiálny gól, a derby bombu z roku 2014.

„To boli dve úplne odlišné emócie. Šťastnejší som bol asi z penalty, pri ktorej som vedel čo robím. Gól proti Liverpoolu bol naopak pre mňa šok, rovnako ako pre všetkých ostatných. Takže pamätať si ma budú pravdepodobne práve pre to. Moje gólové štatistiky nie sú úplne úžasné, ale skóroval som proti slušným tímom  – Arsenal, Manchester United, Tottenham, Liverpool…“

Keď prišiel po dvanástich rokoch koniec služby kráľovskej modrej, bývalý reprezentant Albionu, za ktorý odohral 40 duelov, podpísal ročnú zmluvu na Bramall Lane. Štadión, z ktorého na Merseyside prichádzal a domov The Blades, klubu ktorý ho vychoval. Modrú stopu však zo svojho srdca nikdy nevymaže. Ani z nášho.

„Bude to naozaj čudný pocit vrátiť sa do Goodisonu. Nemal som príležitosť vrátiť sa v drese Evertonu na Bramall Lane, no bol by to podobný zážitok. Byť v jednom klube tak dlho, odísť a vrátiť sa, viem si predstaviť, že to vo mne vyvolá veľmi zmiešané emócie. Byť navyše kapitánom, to bola opäť vyššia úroveň. Nikdy som si nemyslel, že sa k tomu dostanem, ale ako roky plynuli, bral som viac a viac zodpovednosti. To isté sa deje so Seamusom teraz. Prirodzene sa stal lídrom.“

Cez leto bol možno ten správny čas, ale Jagielkovi sa zatiaľ „testimonial“ neušiel. To však neznamená, že sa nemôže uskutočniť budúci rok. On, a aj fanúšikovia, si ho za roky vzájomnej náklonnosti, rešpektu a lásky jednoducho zaslúžia.

„Fanúšikovia boli ku mne fantastickí a bol by som rád, ak by vedeli, že som dal za klub všetko, už od prvého dňa. Som veľmi pyšný, že som si v ňom udržal miesto na tak dlhú dobu, navyše v klube s tak bohatou históriou. Nikdy v živote som to nebral ako samozrejmosť a na to som nesmierne hrdý.“